reklama

Nečakané povolebné ráno alebo ako voliči zamiešali kartami

Posledné parlamentné voľby poriadne premiešali karty na politickej scéne a spôsobili zemetrasenie v slovenskej politike. K týmto voľbám ponúkam niekoľko vlastných myšlienok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tak a ďalšie parlamentné voľby máme za sebou! Čo nám priniesli? Jednoznačne na túto otázku nemôže odpovedať ani jeden odborník nieto nejaký laik ako ja. Jedno je však isté, tieto voľby sa zapíšu do histórie ako prevratné a to už z viacerých hľadísk. Za posledných dvanásť rokov sme nemali taký veľký záujem občanov o veci verejné ako práve uplynulú sobotu. Tento fakt je podľa môjho názoru jednoznačne veľmi pozitívny, pretože dokazuje, že ľudom ich budúcnosť ľahostajná určite nie je. Čo sa týka strán, ktoré sa dostali do Národnej rady, tu vidíme pokračovanie tendencie štiepenia politického spektra najmä na strane napravo od stredu. Ak si niekto myslel, že Smer-SD dosiahne taký výsledok ako pred štyrmi rokmi, sám si klamal a nevnímal realitu. Prepad preferencií Smeru-SD sa dal očakávať, najmä z dôvodu, že strana nepredstavila žiaden akcieschopný program, ktorý by voličov oslovil. Pod programom nemyslím strašenie migračnou krízou a ani sociálne balíčky, aj keď sa neskôr z povolebných prieskumov ukázalo, že ak by vládna strana stavila len na sociálne balíčky, mohla získať omnoho viac. Strata „červených“ je pripísateľná aj únave spôsobenej zdĺhavým vládnutím jednej strany, ktorá miesto ekonomických tém začala riešiť témy európske, v preklade, miesto tém domácich riešili témy zahraničné. Takto sa voľby vyhrať nedá.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo sa týka skokanov volieb a to najmä pána Sulíka a jeho SaS a pána Matoviča a jeho hnutie Oľano-Nova, tu možno badať dokonalý spôsob využitia posledných predvolebných debát, počas ktorých sa namiesto riešenia migračnej krízy alebo priamo zostavovania pravicovej vlády, sústredili na oslovovanie voličov racionálnym spôsobom – ekonomickými riešeniami, ktorých implementácia by mohla Slovenskú republiku priblížiť k Západu, a ktoré boli v oboch prípadoch hodnotené ako najlepšie. Práve tu badať zlom, keďže ľuďom nejde o to, či a koľko príde migrantov (najmä z dôvodu, že ekonomicky migranti k nám nechcú a tí skutoční utečenci tiež nie), ale skôr o to, či budú mať prácu, či budú mať dôstojnú mzdu, z ktorej si môžu kúpiť niečo iné ako „vládne sociálne baličky“. Ide im o školstvo, súdnictvo... Nepamätám si vládu, ktorá by vyhrala voľby čisto na báze zahraničnej politiky (ak nerátame rok 1998, aj keď tam šlo o charakter celého štátu a nie iba o postavenie v zahraničí). Takže taktiku SaS a Oľano-Nova hodnotím ako najúspešnejšiu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do parlamentu sa dostali aj netradičné subjekty ako Sme rodina Borisa Kollára a strana ĽSNS pána Kotlebu. V prípade prvej ide o celosvetový trend, kedy sa voliči spoliehajú na nové tváre, nepoškvrnené a najmä na ľudí, ktorí pred tým neboli politikmi, sú bohatí a úspešní. Títo ľudia budia vo voličoch pocity, že môžu krajinu kormidlovať tým správnym smerom, koniec koncov to vidíme v kampani v Spojených štátoch Amerických, kde populista Trump ničí jedného supera za druhým. Myslím, že prekročenie hranice piatich percent stranou Sme rodina neznamená pre Slovensko katastrofu, ba dokonca naopak, môže to byť prínosné v určitom zmysle. Buď sa strana zachová ako naozaj zodpovedná strana, ktorá sa snaží naplniť svoj program, alebo jednoducho sa ukáže, že na to nemá a v ďalšom volebnom období sa vytratí do zabudnutia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V prípade strany ĽSNS pána Kotlebu je to už trošku iné. Nemyslel som si ani ja a podľa mňa ani väčšina z nás, že táto strana sa do parlamentu dostane, prípadne že bude mať až tak vysokú podporu. Veď koniec koncov, pán Kotleba zahanbil súčasného ministra financií Petra Kažimíra, ale aj lídrov strán ako SNS alebo Most.Híd. Tu by som poznamenal, že prítomnosť strany ako je táto v parlamente môže pre Slovensko znamenať aj zlé aj dobré. Zlé ak bude jej podpora rásť, ak bude prezentovať svoje fašistické názory na pôde, ktorá patrí štátnikom a nie nacistom. Dobré v prípade, že sa ukáže neschopnosť politikov tejto strany riešiť čo i len elementárne problémy krajiny a tým sa sami zdiskreditujú a do parlamentu sa nikdy viac nevrátia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na druhej strane tieto voľby ukázali aj to, že strany ktoré boli založené na ideologickej báze sa postupom času z parlamentu vytrácajú. Nehovorím o strane SDKÚ-DS, keďže jej neprítomnosť v parlamente bola všetkým jasná a pozícia Pavla Freša ako hrobára kedysi premiérskej strany bude potvrdená. Je otázne, či sa ešte túto stranu podarí oživiť. Avšak v tejto časti som skôr myslel na stranu KDH, ktorá sa dlhých 25 rokov opierala o svoj tradičný elektorát z kresťanského prostredia. Avšak nakoniec sa ukázalo, že táto cesta je v týchto voľbách už nepriechodná, keďže nemožno založiť volebný program na kresťanstve alebo inej ideológii. Taktiež pri tejto strane nemožno zabúdať na fakt, že jej členovia patria medzi najskúsenejších „harcovníkov“ slovenskej politiky, čo bolo pre najmä mladšiu generáciu neprijateľné. V prípade, že sa strane nepodarí nájsť nové témy, osloviť voličov niečím novým, myslím si, že táto strana upadne to zabudnutia už o niekoľko mesiacov.

Ak už rozprávam o starých „matadoroch“ v politike, nemožno nespomenúť Bélu Bugára a jeho stranu Most-Híd. Jeho strana prešla v posledných rokoch transformáciou a ukázalo sa, že toto je jediná cesta ako sa udržať v parlamente. Žiadna strana na Slovensku, sa už teraz nemôže sústrediť iba na menšinovú tému, prípadne jednu časť elektorátu. Toto Béla Bugár pochopil a práve toto mu výrazne pomohlo k tomu, že jeho strana aj keď s odretými ušami, ale predsa len je v Národnej rade.

Ak sa pozrieme na dve posledné strany, ktoré sa do parlamentu dostali a nespomenul som ich, vidíme, že obe sa snažili o získanie si mandátu z pozície mimoparlamentnej strany. Či už ide o znovoreformovanú SNS Andreja Danka alebo stranu Sieť, obe boli v minulom volebnom období mimo Národnej rady (ak nerátame poslancov Siete, ktorí síce boli v parlamente, ale dostali sa tam na kandidátke inej strany). V prípade Andreja Danka ide o snahu zreformovať zdiskreditovanú stranu po Jánovi Slotovi. Jeho snaha sa ako ukázali prvé povolebné výsledky naplnila a SNS je v parlamente, dokonca v pozícii pre stranu veľmi ľúbivej (môže byť jazýčkom na váhe pri zostavovaní vlády). Strana Radoslava Procházku dosiahla vo voľbách niečo vyše 5%, čo pre stranu s premiérskymi ambíciami znamená obrovskú porážku. Radoslav Procházka môže taktiež v prípade zostavovania vlády zohrať významnú úlohu.

A na záver aká bude vláda? Bude s účasťou Smeru-SD? Prípadne ju zostaví Richard Sulík a jeho SaS? Možná je aj úradnícka vláda na čele s premiérom, ktorý získa podporu celého spektra tradičných politických strán. Nie som veštec ani nič také, ale myslím si, že úradnícka vláda to nebude a ani vláda na čele so stranou Smer-SD to nebude. A to z viacerých dôvodov. Koalícia Smer-SD a SNS je nedostatočná a prípadné pripojenie strán Sieť a Most-Híd nepredpokladám z dôvodu politickej samovraždy (ak sa vytvorí koalícia Smer-SD a Sieť, strana Sieť sa podľa môjho názoru už nikdy do parlamentu nedostane a podobne je to aj so stranou Most-Híd, kde by takáto koalícia znamenala podľa môjho názoru odchod Lucie Žitňanskej a tím aj väčšiny slovenského elektorátu strany). Jediná priechodná, aj keď veľmi nestabilná koalícia by sa mohla vytvoriť zo strán SaS, Oľano-Nova, SNS, Most-Híd, Sieť a Sme rodina. Táto koalícia je podľa mnohých nemožná a po niekoľkých dňoch by sa rozpadla. Avšak ja si to nemyslím, keďže ako poznamenal jeden z lídrov tohto možného zoskupenia, v prípade, že by niektorá strana takúto koalíciu podkopala, znamenalo by to koniec nielen danej strany, ale všetkých členov takej koalície. Jednoducho toto je ich posledná šanca. A práve možno predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade EÚ môže k tomuto prispieť. Je možné spojiť Most-Híd a SNS do jednej vlády? Myslím, že áno, keďže ak im ide o svoje holé prežitie (najmä v prípade Most-Híd), budú musieť svoje antipatie odložiť nabok a sadnúť si za rokovací stôl. Tu mi nedá nespomenúť jednu vec. Práve Igor Matovič, ktorý sa vykresloval počas svojho pôsobenia v politike ako radikál a človek, ktorý je schopný všetkého, ukazuje po voľbách snahu spojiť stredo-pravé spektrum a vytvoriť tak vládu. Je to neuveriteľné, ale niekedy sa pomoc objaví z tej najneočakávanejšej strany (aj keď deň po voľbách nič neznamená a práve Matovič môže všetko podkopať, ale predsa...). V prípade nezhody môžeme očakávať nové voľby a deštrukciu celej pravicovej scény s možným nástupom Mariána Kotlebu. Znie to šialene, ale kto predpokladal, že voľby sa skončia takto?

Voliči dali jednoznačne najavo, že si prajú zmenu, čo znamená, že vo vládnej koalícii by nemala figurovať strana Smer-SD. Je už len na lídroch pravicových strán, že či využijú túto šancu aj keď v hojnom počte, alebo sa vytratia tak ako SDKÚ-DS a KDH. 

Kristián Földes

Kristián Földes

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ako som už spomínal, som študent a cieľom môjho blogu je popri zdokonaľovaní mojich skúseností aj prezentácia mojich názorov pre širokú verejnosť. Mojou snahou je taktiež popísať udalosti v politike či už domácej alebo zahraničnej spôsobom, ktorý je možno netradičný. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu