„Zbytočná“ kampaň politických strán

Autor: Kristián Földes | 9.3.2016 o 13:00 | (upravené 10.3.2016 o 11:33) Karma článku: 2,53 | Prečítané:  651x

Voľby do Národnej rady SR v roku 2016 ukázali nielen potrebu zmeny politickej reprezentácie, ale aj zastaranosť politickej kampane. Otázkou ostáva: Aký zmysel má súčasný model kampane politických strán?

 

V predošlom príspevku som sa venoval podrobne analýze politických strán, ktoré dostali od voličov mandát na vytvorenie budúcej vlády Slovenskej republiky a taktiež som charakterizoval možné scenáre vytvorenia tejto vlády.

Nechcel by som ďalej polemizovať nad voľbami a ani by som nechcel predpovedať ďalšiu budúcnosť. V tejto časti sa zameriam na niečo, o čom sa momentálne menej hovorí, avšak myslím si, že v budúcnosti to môže byť horúca téma.

Posledné parlamentné voľby boli z hľadiska ich vývoja a konečného výsledku raritou spomedzi všetkých volieb, ktoré občania Slovenskej republiky doposiaľ zažili. A nie je to len o tom, že do parlamentu sa nám po prvýkrát od Nežnej revolúcie dostala netradičná antisystémová strana, ktorá znamená pre Slovensko a najmä jeho budúcnosť obrovské riziko.  Treba sa však pozrieť na vec z iného pohľadu.

Aj keď voľby formálne vyhrala strana premiéra Róberta Fica, skutočnými víťazmi boli strany opozičné a to najmä SaS, Oľano-Nova, Sme rodina a strana ĽSNS Mariána Kotlebu. Pre ostatné strany boli tieto voľby katastrofou. Ako som už spomínal, strana Smer-SD síce získala najviac hlasov, avšak v dôsledku antipatie ostatných parlamentných strán je toto víťazstvo pre ňu skôr prehrou.

Vráťme sa však k veci. Čo spôsobilo náhly rast strán SaS, Oľano-Nova, Sme rodina a ĽSNS? Podľa môjho názoru to bolo geniálne využitie predvolebných debát a moderných spôsobov komunikácie ako internet, kombináciou čoho strany ďaleko predbehli svojich konkurentov. Možno v prípade strany ĽSNS išlo aj o protest zo strany  voličov. Hodnoteniu tohto by som sa radšej vyhol, keďže na túto tému nie som odborník.

Dôležité však je, že v prípade týchto volieb by bolo možno rozumné premýšľať o potrebe dlhočiznej predvolebnej kampane, ktorá je pre strany veľmi nákladná a koniec koncov aj pre ľudí znamená zbytočnú otravu ich života. Nesmieme zabudnúť na fakt, že strany, ktoré mali po celom Slovensku obrovské množstvo billboardov sa do NRSR buď nedostali (KDH, TIP, SKOK...) alebo len s odretými ušami. Na mieste je preto otázka: Aký zmysel má drahá a časovo náročná kampaň billboardov, ktoré nielenže stranám nič nepriniesli, ale aj priamo podporujú šírenie vizuálneho smogu?

Podľa môjho názoru by sme sa mohli poučiť z tejto kampane a vyhnúť sa zbytočnému plytvaniu finančných prostriedkov, respektíve využiť tieto prostriedky tak, aby sme dosiahli čo najväčší záujem voličov o voľby samotné. Keďže toto by mal byť základný záujem politických strán, ktoré sa snažia získať mandát na vládnutie. Pochopenie programu zo strany voličov by znamenalo automaticky zníženie šance antisystémových strán na prekročenie magickej hranice 5%.

Mojou laickou predstavou a ospravedlňujem sa vopred, ak to znie naivne, je model, podľa ktorého by sa kampaň mohla obmedziť na možno jeden alebo dva mesiace s tým, že by prebiehala len prostredníctvom mítingov predstaviteľov strán s ľuďmi a diskusií o volebných programoch priamo v televíznych debatách. Týmto by sme sa vyhli aj situáciám kedy niektorí voliči mnohokrát ani nevedia koho sa pokúšajú zvoliť, čo im ponúkne.

Čo sa týka stretnutí s ľuďmi, tu tiež vidím možnosť väčšieho premostenia medzi straníckymi nominantmi a bežnými ľuďmi, ktorí koniec koncov týchto nominantov volia. Nemali by sme zabudnúť ani na fakt, že v súčasnom svete už nejde o to, kto má viac bilboardov alebo plagátov, ale kto dokáže osloviť svojich voličov počas posledných mesiacov pred voľbami.

A čo by bolo výhodou takéhoto modelu predvolebnej kampane? Jednoznačne tu zaraďujem prenos ťažiska volieb z  nepodstatných reklamných plôch na konštruktívnu debatu o budúcnosti, počas ktorej by sa „nevhodné“ strany samy vyšachovali, keďže by nemali čo ponúknuť, prípadne voliči by okamžite pochopili, že ich snahy sú nerealizovateľné. Po druhé by to prinútilo strany, aby do volieb nešli len s niekoľkými známymi tvárami na billboardoch, ktoré im voľby „vyhrajú“ a ostatní sa potom s volebným výsledkom zvezú. Boli by nútené nominovať tváre, ktoré sú ochotné s ľuďmi komunikovať, a ktoré reálne môžu prispieť k zlepšeniu postavenia nejakého regiónu alebo obce.

Na záver by som vyvrátil tvrdenie politikov, že predvolebné prieskumy boli nepravdivé alebo boli zmanipulované. Myslím si, že išlo skôr o fakt, že voľby sa rozhodovali počas posledného týždňa a to najmä po predvolebných diskusiách, kedy nám už prieskumy v dôsledku moratória nemapovali skutočné preferencie strán.

Tento model by nás priblížil ku skutočnej zastupiteľskej demokracii, kedy by si politici vypočuli ľudí, ponúkli by im ich riešenia a ľudia by nakoniec rozhodli komu zveria do rúk vládu krajiny. Je to síce utopistický model, ale predsa len realizovateľný. Najmä ak sa snažíme nájsť spôsob ako vysvetliť ľudom demokratickým spôsobom fakt, že neonacisti a populisti do NRSR nepatria.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

SVET

Pre deti vo svete bol rok 2016 zlý, jeden z najhorších

Na celom svete je ohrozených takmer pol miliardy detí.


Už ste čítali?